Deň školy (15. októbra) zaznamenaný bol športovými a kultúrno-umeleckými aktivitami. Žiaci prvého stupňa súťažili v štafetových hrách a žiaci druhého stupňa organizovali turnaj v malom fudbale. Osobitný záujem u žiakov vyvolala súťaž v baskete, medzi žiakmi a učiteľmi (tentokrát oslavovali učitelia). Kultúrno-umelecká časť sa začala básňami a piesňami. Najúspešnejším žiakom v školskom roku 2016/2017 boli udelené odmeny a uznania. Vyhlásené boli výsledky literárneho a výtvarného súbehu vypísaného ku Dňu školy. Odmeny získali aj najaktívnejší čitatelia kníh zo školskej knižnice. Dve kolegyne, Anna Belániová, profesorka ruského jazyka a Anna Hodoličová, profesorka triednej výučby zaznamenali 35 rokov pôsobenia v škole.

Prvého septembra v šesťdesiatich školách v Srbsku vyučovacie hodiny prvýkrát boli zapísané do elektronického denníka. To sa stalo aj v našej škole. Poličky v zborovni určené na klasické, papierové denníky zostali prázdne. Niektorí z nás túto novinku prijali s určitým množstvom strachu a neistoty. Zvykli sme si do elektronického denníka vnášať známky, ale nie aj  vyučovacie jednotky, učebnice, poznámky o žiakoch, zápisnice, absencie žiakov. V priebehu dvoch mesiacov používania  denníka vznikali rôzne dilemy, nejasnosti, otázky… Vytvorili sme celý rad návrhov, odporúčaní, napomenutí… Pochopili sme, že sme súčasťou tímu, ktorý buduje tento projekt, ktorý svojimi skúsenosťami a mienkami bude vplývať na konečnú verziu e-denníka. Príjemný pocit! Dotazníkom pre učiteľov získali sme odpoveď na otázku ako vnímajú túto novinku vo svojej práci. Okrem jedného „Nemám k tomu žiadny postoj“ a jedného „Je to ťažšie a zložitejšie vzhľadom na klasický denník“ všetky ostatné odpovede boli pozitívne. Nemali tu vplyv žiadne roky života, pracovná skúsenosť, či odbor… Túto novinku nevnímame ako svoj  nový záväzok, ale ako novú výzvu, náš nový cieľ, ktorého realizácia síce neprinesie nič mimoriadne, ale predsa priniesla niečo  vzácne. To každodenné konzultovanie sa v zborovni, výmena skúseností, tie otázky: „Ako si to vniesol…Si si všimla, že… Pozri, takto to funguje… Bolo by to lepšie takto…“, tisícky otázok pre našich koordinátorov, ich úsmev, ktorý nám darujú aj vtedy, keď im počas celého pracovného čas nedáme pokoj… To je to! Po toľkých plánoch a programoch, správach, školení, kurzoch, dozorov, skúšok, predsa sa oplatilo byť súčasťou aj tohto projektu!