Aká to rozmarná hra prírody?
Jesenný mesiac november sa vo vedomí ľudí spája so symbolickou jeseňou života človeka. Aspoň na pár chvíľ sme sa pristavili pri našich blízkych, starých rodičoch, pozdravili ich, vypočuli ich múdre rady. Prešli oni jarou i letom svojho života. Prišla jeseň. Všetko ide tak, ako to v kolobehu prírody musí ísť. Nech im teda jeseň dožičí svoje plody. Nech je pokojná a krásna.
Aká to radosť z prežitých dní?
Dňa 22. novembra, hádam viac ako inokedy sme im želali, aspoň na chvíľu nech sa im vyrovnajú vrásky, vyhladia čelá a rozžiaria oči pri pohľade na ich vnúčence, ktoré im z úcty a vďaky uvili symbolickú kytičku tancov, piesní a básničiek. Prijali ju s láskou. A tak hodinka utorkového popoludnia rozohriala ich srdcia a vyčarila úsmev na ich tvárach.
I keď už čarokrásna jeseň prichodí.
Čas je čas a s časom nie sú špásy. Čas nezastane ani v pľušti, v nečase, ani čas nemáva času nadostač. No predsa pracovité ruky starých mám si našli času a ochoty, aby s láskou prichystali chutné, voňavé a sladké koláče. Za ich neúnavnú prácu v areáli školy ich čakal osviežujúci a horúci čaj, ktorý si v príjemnom ovzduší spoločne so svojimi vnúčatami popíjali.
